Pamätáte si ešte niekto na ozajstných rómskych muzikantov, ktorí hrávali popod šiatre na jarmokoch? Husle, basy, kontry, akordeón, saxofón a jeden obrovský bubon? Nuž to boli krásne časy s ozajstnými autentickými – neškolovanými muzikantmi. Počas dedinských sviatkov chodievali hrávať takéto cigán-bandy do každého domu a poviem vám, že to bolo ozajstné potešenie. Boli aj takí domáci, ktorí muzikantom priplátili, pripadne naliali a nálada bola ako sa patrí…Toto sa nedá napísať, toto treba prežiť.

Dlho som hľadal autentickú rómsku kapelu, ktorá by spĺňala tieto kritéria a ktorú by som nahral v hudobnom štúdiu a ponúkol verejnosti. No časy sa zmenili. Starí dobrí muzikanti vymierajú a mladí sa preorientovali na elektronické nástroje. Ono tá hudba a ten pravý cigánsky naturel ešte u tých mladších muzikantov kdesi drieme a občas aj teraz vznikne nejaká banda pri akustických nástrojoch, ale vždy vznikne iba na krátky čas, pretože muzikanti musia cestovať za prácou mimo svojho bydliska.

V roku 1999 som požiadal muzikanta Milana Mika, známeho pod prezývkou MICO, či by takúto muzikantskú bandu nedal do kopy za účelom nahrať staré rómske piesne v štúdiu. A Mico sa do toho pustil….a zaangažoval možno celú aj vzdialenú rodinu, aby pozháňal staré ľudové piesne z okolia obcí Lukov a Malcov a aby zabezpečil dobrých muzikantov do štúdia. Nakoniec si vybral muzikantov Michala a Dušana Mika, Antona Čecha a Dušana Bilého.

A prišli problémy….. nemohol zohnať ochotného kontristu (viola – brače), preto zabezpečil doprovodnú gitaru. Aj keď muzikantov na basu mal viacerých, ale ozajstný veľký kontrabas v obidvoch obciach chýbal…. Takže sa kontrabas nahradil elektronickou basovou gitarou. Jeden z muzikantov na tretí deň odmietol ísť do štúdia, lebo si pýtal vyššiu „gážu“, tak sa nahrávalo bez neho. No, aleže Mico bol autorita a pretože muzikanti boli skvelí , (takúto perfektnú muzikantskú pamäť ako mali títo muzikanti, má málokto) podaril sa mu projekt dotiahnuť do konca a tak vznikol titul MIKOVCI – romano ľudovo bašavipen.

Poďakovanie patrí všetkým muzikantom, ktorí sa v roku 1999 zúčastnili nahrávania v štúdiu, ale naväčia vďaka patrí Milanovi Mikovi – Micovi. Predovšetkým jeho pričínením boli nahraté a zverejnené staré rómske piesne, ktoré by pravdepodobne zapadli do zabudnutia (napríklad pieseň https://youtu.be/4hOKjMCm5Pc ) a pričínením všetkých muzikantov sa v nahrávkach podarilo navodiť správny cigánsky naturel, ktorý si vychutnávam počúvaním tohto titulu.